Pri svojich začiatkoch v roku 1928 mal Spolok športových rybárov v našom meste iba 25 činných členov. V povojnovom období (1947) združoval 66 jeho členov. V 1951 sa organizácia zmenila na Ľudový spolok rybárov v Hlohovci a pre zaujímavosť, v tom istom roku sa jeho členkou stala po prvýkrát aj žena. O rok na to evidovala členská základňa už 384 dospelých rybárov a 24 žiakov. Dnes má Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Hlohovci (www.srzhlohovec.sk) okolo 2300 členov, z čoho je takmer 400 detí a radí sa tak medzi druhú najväčšiu v našom kraji. Najmladší člen má 3 roky, najstarší vyše 80. Čísla, ktoré iba dokladujú fakt, že rybárstvo sa u nás teší veľkej obľube.
Zaujímalo nás, prečo je v Hlohovci toľko nadšencov holdujúcich tomuto športu, akým rybám sa u nás darí najlepšie, kedy a kde naposledy chytili pytliaka, aký bol najväčší úlovok minuloročnej sezóny, ale aj to, na čo spomínajú vetrom ošľahaní fraštackí rybári. Na tieto a množstvo iných otázok nám odpovedal tajomník už spomínanej organizácie a samozrejme, ako inak, zanietený rybár - Mgr. Ján Ottinger.
Špecifikum Hlohovského revíru sa ukrýva najmä v jeho rôznorodosti. Rybári oceňujú nielen rozmanité typy vôd, okolitú prírodu, ale aj množstvo druhov rýb. Celková rozloha, ktorá zaberá zhruba 200 hektárov, ponúka okrem rieky Váh aj niekoľko krásnych stojatých vodných plôch. O čistote vypovedá prítomnosť jej najprísnejších indikátorov - hrúzika a raka riečneho (pod železničným mostom, Koplotovce, Madunice). Napríklad Madunický kanál spĺňa aj veľmi prísne kritériá medzinárodných súťaží, o čom svedčí aj fakt, že sa tu konali niektoré prestížne rybárske preteky. (50. Majstrovstvá sveta v love rýb udicou, XI. Majstrovstvá Európy 2005 LRU – plávaná FIPS ed.)
Sú rybári, ktorí už majú tie svoje „zaručené miesta“, iní sa tešia z toho, keď stoličku pri vode rozložia vždy inde. Niektorí, najmä z dôvodu najštedrejšieho zarybnenia vyhľadávajú Peterské štrkovisko. Tí, pre ktorých rybárstvo znamená najmä relax a pokoj, dajú radšej prednosť Zeleniciam, alebo niektorému zo štrkovísk v Maduniciach. Športovejšie naladení rybári určite nedajú dopustiť na ramená Váhu, či Madunický kanál.
Z bielych rýb možno v našich vodách vidieť pleskáča, podustvu, mreňu, alebo nosáľa. Z ušľachtilých napríklad kapra, lieňa, karasa. V závislosti od počasia môžete mať šťastie aj na dravcov ako je šťuka, pstruh dúhový, alebo zubáč – v tunajšej rybárskej hantýrke šulava, ktorý je údajne jednou z najdelikátnejších kulinárskych sladkovodných pochúťok. Nuž a keď je reč o dravcoch, samozrejme nemôžme zabudnúť ani na tajný sen každého rybára, najväčšieho obyvateľa našich vôd – sumca, ktorému domáci hovoria aj hrča. Najčastejšie videný spôsob lovu našich rybárov je na ťažko, nájdu sa tu aj muškári, plavačkári a v poslednom čase sa čoraz väčšej popularite teší pozorovanie jemnej špičky udice - feeder.
Podľa slov Jána Ottingera možno konštatovať, že v radoch členov tunajšej organizácie dochádza k porušovaniu Zákona o rybárstve (č. 139/2002 Z.z.) len zriedkavo. Na poriadok v Hlohovskom revíri dozerá 22 – členná rybárska stráž, ktorá sa väčšinu nedostatkov snaží vyriešiť priamo na mieste. Najčastejšie prehrešky súvisia najmä s nezapísaním úlovku, porušením lovnej miery, alebo osvetlením lovného miesta hodinu po západe slnka, ktoré však nie je v zákone bližšie špecifikované a tak môže dochádzať k rôznej interpretácii tohto nariadenia. Rybačka v Ratkovskom háji sa v apríli tohto roku príliš nevyplatila maloletému pytliakovi z Trnavy, ktorý tu v doprovode dospelého lovil v čase hájenia, nemal návnadu na háčiku a k stráži sa správal arogantne. Prípad je momentálne v štádiu riešenia.
V poslednom čase zaujímavú polemiku medzi rybármi vyvoláva myšlienka vyčlenenia vybranej vodnej plochy nášho revíru výlučne iba pre športové účely režimu „chyť a pusť“. Jedna skupina túto ideu s nadšením podporuje, naopak iní rybári protestujú s tým, že tento krok chápu ako istý spôsob obmedzenia. V tejto súvislosti sa hovorí o Madunickom štrkovisku (Madunice - Kazeta 1).
Určite najobľúbenejšou témou všetkých nadšencov tohto športu aj tak ostanú samotné úlovky. Azda nenájdeme medzi nimi žiadneho, ktorý nikdy nepridal svojej rybe nejaký ten centimeter, či kilečko navyše. Realita je však zdokumentovaná nespochybniteľnými faktami. Minulý rok sa o kapitálny kus v podobe 47 kilového, takmer dvojmetrového (188 cm) sumca postaral Igor Bögel, ktorý ho ulovil na beličku pod železničným mostom (Váh č. 4) v Hlohovci. Pýchou minulej sezóny bol aj 29 kilový sumec (Váh č. 4) Antona Rácika, alebo 20 kilový tolstolobik, ktorého na Ypsilone chytil Anton Benada.
Pamätníci spomínajú, že svojho času tie najväčšie kusy plávali v blízkosti bývalej lodenice a pod „hrčákom“ (miesto, kde sa spája Madunický kanál a staré rameno Váhu). Na svojich 15 minút slávy však ešte stále čaká rybár, ktorému sa podarí uloviť tajomného obyvateľa Peterského štrkoviska. Medzi rybármi kolujú historky o tom, že má až 60 kíl, že za teplých nocí mu neraz padne za obeť aj nič netušiaca kačica, či údajne aj malý pes a že takého sumca ešte Fraštačania nevideli...
