Miroslav Kollár bol minulý rok jedným z najaktívnejšie vystupujúcich Hlohovčanov najmä v súvislosti s riešením opakovaných požiarov na skládke Vlčie hory a na zasadnutiach mestského zastupiteľstva patril k najväčším kritikom súčasného vedenia mesta spomedzi občanov. Čo si myslí o súčasnosti a budúcich vyhliadkach Hlohovca?

Pri nedávnom schvaľovaní rozpočtu na tento rok to vyzeralo, akoby išlo o rozpočet pre prosperujúce mesto bez významnejších problémov?
Celé to bola taká tragikomická fraška. Len mesiac či dva predtým prišiel primátor do zastupiteľstva s materiálmi o katastrofálnom stave vodovodného potrubia v meste, z ktorého značná časť je ešte z azbestu a stráca sa v ňom až tretina vody, ktorú všetci platíme, či o havarijnom stave verejného osvetlenia (nehovoriac už o tom, že poslancom zamlčal výzvy pamiatkového úradu na riešenie havarijného stavu zámku). A namiesto vyriešenia týchto vecí následne doniesol návrh nezmyselného a predraženého projektu akvaparku, ktorý by Hlohovčanov v konečnom dôsledku vyšiel na viac ako 10 miliónov eur!

Našťastie si túto hlúposť zatiaľ rozmyslel, ale podľa aktuálnych informácií sa chystá pretlačiť tento nezmysel ešte do volieb v tomto roku. Zasa sa bude zaštiťovať záujmom občana a stavať kritikov tohto projektu proti bežným Hlohovčanom, ale stačí sa pozrieť na príklad polikliniky – na začiatku bolo tiež plno fráz o potrebách Hlohovčanov a výsledok vidíme – lekári rozlezení po celom meste a poliklinika v miliónových dlhoch. Ja nehovorím, že nemáme mať plaváreň, naopak, veď už moji rodičia v 70. rokoch každý rok podpisovali záväzok, koľko brigádnických hodín na jej výstavbe odpracujú, a dodnes ju nemáme.

Som ale za plaváreň s normálnymi parametrami a za cenu, ktorú mestský rozpočet unesie a do ktorej si budú môcť dovoliť chodiť bežní Hlohovčania. To máte ako doma – keď zarábam 500 eur, tak si predsa nepôjdem kúpiť mercedes, lebo ho nebudem schopný splácať. Choďte sa pozrieť do Dolného Kubína, kde ich projekt megalomanského akvaparku ťahá pod vodu a nemajú dnes ani na bežnú prevádzku mesta.

Do tohtoročného rozpočtu sa navyše „dostala“ rekonštrukcia jednej z ulíc, ktorá vôbec nie je v havarijnom stave, za milión eur, pričom si na to mesto bude musieť zobrať úver.

Toto je pre mesto priorita?
Podľa mňa vôbec nie, ale vo vedení mesta neexistuje reálna predstava o prioritách Hlohovca, ani o skutočných potrebách Hlohovčanov. Tak sa sám seba pýtam, či jednou z „priorít“ pri projekte rekonštrukcie ulice nie je to, že značnú časť jeho ceny budú tvoriť zemné práce, pri ktorých, ako hovoria slovenské skúsenosti, je problém reálne skontrolovať, či odvedené práce zodpovedajú fakturovanej cene. Som celkom zvedavý na verejné obstarávanie dodávateľa tejto rekonštrukcie (už dnes mám svoj tip). Ale stále verím, že poslanci dostanú rozum a  neschvália úver na tento nezmysel, treba riešiť havarijnejšie veci.

Hlohovec dlhé roky upadá, rok čo rok z neho odchádzajú ľudia. Dá sa tento proces zastaviť?
Hoci sa v Hlohovci, v tomto niekdajšom meste ruží v posledných rokoch narodí viac detí ako umrie Hlohovčanov, ročne sa odsťahuje o 120 – 130 ľudí viac, ako sa prisťahuje. Takže zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi mal Hlohovec 24 000 obyvateľov, v tomto roku klesol počet Hlohovčanov už pod 22 000. Za dve desaťročia sme tak prišli o desatinu obyvateľstva, len za funkčné obdobie tohto primátora to bude päťstovka dnes už bývalých Hlohovčanov. A riešil tu niekto, prečo je to tak? Čo najmä mladšie rodiny vyháňa z mesta? Prečo prestal byť Hlohovec dobrým miestom pre život?

Prečo?
Lebo je tu problém s prácou, ako takmer všade na Slovensku. Lebo keď sa chcete dostať do Hlohovca, trvá vám to hodinu. Lebo je nedostatok miest v materských škôlkach. Lebo v Hlohovci máme problém so školami  – v slovenských rebríčkoch kvality sa naše základné aj väčšina stredných škôl umiestňujú často až na chvoste. Lebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je bohvieaká. Lebo je tu špina. Lebo možnosti pre deti, rodiny, ale aj pre starších ľudí tráviť zaujímavo a zmysluplne voľný čas sú minimálne. Lebo si nevážime to, čo tu máme, zámok necháme chátrať a opravené divadlo si sami počmárame a podpálime. Lebo sa tu rozťahujú hrubé krky a biele kone, ktoré sa hrajú na mafiánov, čo slušných podnikateľov vytláčajú z ich podnikov násilím, arogantne parkujú v zákazoch alebo na miestach pre invalidov a hoci všetci vedia, o koho ide, polícia ich obchádza a vedenie mesta sa s nimi bratríčkuje. Lebo super možnosti vyžitia tu majú v podstate len pijani, gambleri a narkomani. V počte krčiem, herní a drogových dílerov na počet obyvateľov patríme žiaľ k slovenskej špičke.

Ako sa na tomto stave podieľa samospráva – primátor či poslanci?
Napríklad je priama primátorova zodpovednosť, koľko a akých dobrých škôl a škôlok tu máme. Tak ako je jeho zodpovednosť, či je mesto čisté alebo špinavé, v akom stave sú cesty... A ak by bol šikovný, v priemyselnom parku je stále miesto pre nové firmy... Pozrite sa na polikliniku a dvojmiliónový dlh, ktorý vznikol za jeho pôsobenia. Len sa prizeral tomu, ako z dozornej rady polikliniky odvolali poslancov, ktorí to celé chceli reálne skontrolovať. A tie vyhodené peniaze na parkovací „systém“, ktorý už demontovali? Kto tento nezmysel, ktorý podpísal,  zaplatil?

V konečnom dôsledku my sami. Ale mesto má v rukách napríklad aj to, koľko tu máme herní. A keďže máme takú početnú mestskú políciu, tak aj bezpečnosť v meste. O obnove zámku či riešení obchvatu roky len hovoria, ale ozajstné projekty sa nerealizujú, všetko sú to len výstrely do tmy bez reálneho výsledku.  A pozrite sa na efektivitu využitia eurofondov v meste. Navyše tu nikto nemá aspoň strednodobú predstavu, akým smerom a akými krokmi by sa mesto malo rozvíjať.

V tomto roku sa bude prerokúvať nový Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, existujú koncepcie rozvoja športu, cestovného ruchu, sociálnych služieb...
Čítali ste tie koncepcie? Ja áno, pretože ma zaujímajú aj z profesionálneho hľadiska, keďže som predčasom manažoval tím asi 50 ľudí, s ktorým sme pre vtedajšiu vládu pripravovali Víziu vývoja SR do roku 2020. Tie hlohovské „strategické“ dokumenty sú prefabrikované elaboráty, na základe ktorých sa nedá plánovať a rozvíjať mesto. Často majú úroveň sotva priemernej seminárnej práce (pravdaže, mestom slušne zaplatenej). Dnes vo vedení mesta nikto nevie, ako má Hlohovec vyzerať o desať – dvadsať rokov, aká má byť infraštruktúra, koľko a akých obyvateľov tu bude žiť, aké budú mať potreby...

Prečo je to tak?
Dlhé roky majú Hlohovec rozparcelovaný dva veľké politické tábory, ktoré viac ako nejaký rozvoj mesta zaujíma uspokojenie vlastných straníckych hladných krkov. Je absurdné, že si vždy po voľbách rozdelia mesto, mestské podniky, obsadia si ich svojimi straníckymi kádrami a ani už sa nesnažia vytvoriť dojem, že si chcú vybrať odborníkov. Ešte ich nechajú sedieť aj ako poslancov v zastupiteľstve, aby im títo potom odhlasovali, čo budú potrebovať.

Úplne jasné to bolo pri hlasovaní o plate primátora. Napriek búrlivej diskusii mu za to veľké nič, čo robí pre Hlohovčanov, odhlasovali maximálny plat – a boli to práve tí, ktorí nejakým spôsobom žijú z mestských peňazí. A som presvedčený, že niektorí sa aj trochu hanbili, ale väčšina z nich si je vedomá, že na normálnom trhu práce by sa nemali šancu uživiť, preto sú tak odkázaní na mesto a na jeho vedenie.

Dá sa tento monopol politických strán na komunálnej úrovni rozbiť?
Už dnes tvoria takmer tretinu zastupiteľstva nezávislí poslanci, a myslím si, že posilňovanie účasti nezávislých, slušných a odborne zdatných ľudí vo vedení mesta je cesta, ktorá môže z Hlohovca zasa po dlhých desaťročiach urobiť lepšie mesto. Na kandidovanie za poslanca či primátora dnes naozaj nepotrebujete zázemie politickej strany, ani jej značku. Politických strán na komunálnej úrovni majú ľudia plné zuby.

Ukázali to aj posledné voľby do VÚC, v ktorých kandidáti Smeru aj KDH v Hlohovci úplne pohoreli a aj primátor dostal na frak. Nebyť hlasovania v okolitých dedinách, tak sa do VÚCky ani nedostane. Dnes vidím veľký potenciál takýchto nezávislých ľudí, ktorí už majú dosť politicko-kmotrovského parcelovania mesta a zneužívania mestského rozpočtu na všetko možné, len nie na zlepšovanie života Hlohovčanov. Majú chuť aj schopnosti, len o tom musia presvedčiť aj dostatočný počet Hlohovčanov.

Hovoríte, že riešením sú nezávislí poslanci alebo primátor, ale nemyslíte si, že bez politického krytia nebudú schopní nič pre mesto vybaviť na celoštátnej úrovni?
Dve desaťročia viedli mesto primátori a poslanci zo strán, ktoré boli vo vláde. Máte pocit, že túto spojitosť nejako pozitívne využili pre mesto? Máme obchvat? Zrekonštruovaný zámok? Jediné, čo máme sú každodenné kolóny pred mestom a zadlžená poliklinika, ktorá poslúžila ako kanál na eurofondy.

Dnes vládne primátor z koalície KDH – Smer-SD – SDKÚ-DS. Polovicu jeho funkčného obdobia boli vo vláde KDH a SDKÚ, druhú polovicu Smer. Vybavil niečo dobré pre mesto? Títo ľudia sú jednak slabučkí hráči vo svojich stranách a navyše ani nemajú chuť využiť toto spojenie pre Hlohovčanov, ešte tak pre seba – stačí sa pozrieť na spomínaný príklad nemocnice s poliklinikou.

Aj v tomto volebnom období máme poslanca v Národnej rade, ktorý sa preslávil akurát tým, že v parlamente potiahol papierového Fica a novinári si z neho robili srandu, že z neho razil alkohol. Hovorí sa tu o ňom ako o miestnom kmotrovi, ale pozrite sa, čo reálne priniesol pre Hlohovčanov? Eurofondy do nemocnice? Vidíme, ako to dopadlo – profitovali z toho možno maximálne tak tí, čo výstavbu a zariaďovanie diagnostického centra realizovali, mestu ako menšinovému spolumajiteľovi polikliniky zostali len miliónové dlhy. Pritom keď títo súkromní „investori“ vstupovali do nemocnice s poliklinikou, aby ju „zachránili“, mala dlh rádovo možno desaťtisíc eur. Jediný výsledok ich činnosti je, že dnes – po pár rokoch – má poliklinika dvestonásobne!!! vyšší dlh, lekári sú rozlezení po celom meste a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre bežného občana sa zhoršila.

No ale hovorí sa, že každé mesto má svojho kmotra...
To neviem, ale žartom môžem povedať, že napríklad Skalica má Kmotríka. :-) Aj o Ivanovi Kmotríkovi sa hovorí všeličo, že väčšinu svojich biznisov robí s napojením na verejné financie a politiku, ale choďte sa pozrieť do „jeho“ mesta – Skalice, ako to tam vyzerá. Zrekonštruované krásne historické centrum, súkromná vysoká škola, golfový rezort, upratané mesto... Aj preto, že tam skrátka „pustil nejaké perie“ a urobilo sa niečo aj pre mesto. Naši „kmotri“ myslia pri využívaní svojho vplyvu najmä na svoje vrecko, Hlohovec a Hlohovčanov majú na háku.

Verejní funkcionári majú predsa zo zákona zakázané uprednostňovať osobný záujem pred verejným.
To určite, ale podľa mňa tu ani netušia, čo verejný záujem je. Ja za verejný záujem nepovažujem napríklad megalomanský a predražený akvapark, ktorý budú splácať ešte naši vnuci, ale na vstupné doň bude mať v Hlohovci málokto. Pravda, to už sa iniciátori tejto „superinvestície“ budú dávno spokojne usmievať niekde v teple.

Preto som presvedčený, že po dvadsiatich rokoch straníckej parcelácie mesta potrebuje Hlohovec radikálnu zmenu. Ale aj keď sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy, samotná zmena na poste primátora ešte problém nevyrieši. Jeden človek bez tímu schopných spolupracovníkov (a nie straníckych nominantov)  mesto nespasí.

Pri každej doterajšej práci – či som viedol firmu so 150 zamestnancami, 50 – 60-členné autorské tímy alebo pätnásťčlennú Radu Slovenskej televízie – sa mi oplatilo sieťovať ľudí so spoločným záujmom, spájať ich a pozitívne motivovať. Vtedy zabudnú na všelijaké čudné zadania, s ktorými prišli, na svoje osobné záujmy a vydajú zo seba to najlepšie. A to je podľa mňa aj cesta pre Hlohovec.

Dá sa takéto spájanie ľudí urobiť v Hlohovci, kde má každý voči každému nejakú výhradu?
Ale samozrejme, že sa dá! Už v 90. rokoch, keď mesto nevedelo, čo má urobiť s AXA klubom, sme dali dohromady v podstate všetky záujmové skupiny mladých ľudí od kresťanských spoločenstiev, cez divadelníkov, alternatívnu hudobnú scénu až po ochranárov, pretože sme boli presvedčení, že len spoločným projektom sa dá uspieť v súťaži na využitie AXA klubu. Vtedy sme dostali na zastupiteľstve prvú studenú sprchu, keď nás najprv ani nechceli nechať vystúpiť a potom nás vyhodili s tým, že sme ešte mladí (boli medzi nami aj tridsiatnici!) a že oni by nás museli „metodicky usmerňovať“. Boli to tí istí ľudia, ktorí tam sedia dodnes. A pozrite sa, kam AXA klub aj celé mesto „usmernili“.

Odvtedy ale z Hlohovca odišli v podstate tisícky ľudí.
Áno, aj mnohí z tých, čo sa vtedy usilovali presvedčiť o svojom dobrom riešení poslancov, to vzdali a tiež už píšu svoje životné príbehy niekde inde, čo je podľa mňa pre Hlohovec veľká škoda. Ale v Hlohovci sú aj dnes desiatky zaujímavých skupín ľudí s rôznymi záujmami, akurát my nielenže stále frfleme, že tu nič nie je, ale ani to dobré, čo tu existuje, nevieme odprezentovať.

Koncom roka som bol napríklad v Empírovom divadle na úžasnej akcii, už ôsmom Open Mic, kde vystúpili domáce kapely a hudobníci (aj jedna hosťka z Austrálie :-)). Bolo tam minimálne tristo mladých aj starších Hlohovčanov, výborne sa bavili... A takýchto vecí sa tu za rok v rôznych prostrediach udejú desiatky, akurát navzájom o sebe nevieme.

Ale to súvisí s celkovou prezentáciou mesta. Už dnes tu máme kopu pekných a zaujímavých vecí, ale neviem ich ukázať svetu. A zasa sme pri eurofondoch a neschopnosti tých, ktorých jedinou šikovnosťou je, že sa k nim vedia dostať. Ale úžitok pre mesto? Minimálny. Viď projekt Via Hlohoviensis a podobné.

Minulý rok vás bolo aj s vašimi kolegami vídať pri protestoch proti horiacej skládke. Aká je vaša skúsenosť s verejnou angažovanosťou v Hlohovci?
Dobrá, aj menej dobrá. S kolegami sme pri našej aktivite proti súčasnému spôsobu prevádzkovania skládky, ktorá opakovane horela a štipľavý dym otravoval život obyvateľom polovice mesta zažili všeličo. Prepichnuté pneumatiky, roztrhané a podpálené bilbordy, ohováračské antikampane vedené aj cez celoštátne médiá, kontroly zo všetkých možných úradov a inšpekcií... A najzábavnejší bol leták, šírený po meste, ktorý z nás vyrábal psychopatov a zbohatlíkov, čo chcú ovládnuť mesto.

Ja som však vďačný tejto skládkovej odysei za dve veci – zistil som, že v Hlohovci žije veľa ľudí, ktorí neľutujú stovky hodín času ani vlastné peniaze, ak ich treba nasadiť do boja za dobrú vec prospešnú všetkým Hlohovčanom, aj keď tí to možno v danej chvíli celkom nedoceňujú. A robia to namiesto tých, čo sú na to zvolení a za to platení, a ktorí na to kašlú. Najväčším šokom pre mňa bolo, keď sme sa my na verejnom stretnutí v Dome kultúry dlhé hodiny dohadovali s majiteľmi skládky, zatiaľ čo primátor si odišiel uprostred pracovnej doby venčiť psy. Myslím, že to mu ešte Hlohovčania spočítajú.

Ste si tým taký istý? Doterajšie volebné skúsenosti s Hlohovčanmi hovoria čosi iné.
Jasné, z každej strany počúvam, že pred komunálnymi voľbami sa zasa urobí pár akcií pre starších voličov, „malý veľký“ stranícky sponzor dotiahne nejakú stranícku „celebritu“ s Robom Kazíkom a je po zmene. Rozčuľujú ma takéto reči, lebo urážajú Hlohovčanov. Ja si nemyslím, že Hlohovčania sú hlupáci, ktorí by si nevedeli po druhom či treťom sklamaní spočítať, kto im len ťahá medové motúzy pod fúzy a kto ich berie vážne a prečítať týchto falošných farizejov.

Navyše voľby tu nerozhodujú tí, čo prídu voliť, ale tí, čo ostali doma. Málokto si napríklad uvedomuje, že súčasný primátor Dvoran dostal vo voľbách len 17 % hlasov oprávnených voličov. To znamená, že ho volil len každý šiesty Hlohovčan. To nie je bohvieaká legitimita. Takmer dve tretiny Hlohovčanov neboli vôbec voliť. Ale možno to nebolo z lenivosti, či preto, že sa vykašľali na voľby – možno len jednoducho nemali koho voliť, lebo ponuka bola taká, aká bola.

Ak teda chceme niečo zmeniť, prestaňme nadávať na Hlohovčanov, a ponúknime im zmysluplnú, slušnú, neskorumpovanú a kompetentnú nestranícku alternatívu. Stačí, ak sa takíto ľudia dohodnú na spolupráci a spoločnom postupe, aby ukázali Hlohovčanom, že spojiť sa pre dobrú vec má zmysel. Ja som napríklad už pred štyrmi rokmi pomáhal v primátorskej kampani Oliverovi Pestúnovi, teraz sme sa dohodli na opačnom garde. A podobnú komunikáciu mám aj s ďalšími ľuďmi, ktorí vedia prispieť k spoločnému úsiliu o lepší Hlohovec.

Ak takýto spoločný projekt ponúkneme Hlohovčanom, som presvedčený, že po tých dvoch desaťročiach sklamaní so straníckymi kandidátmi a pri tomto katastrofálnom stave mesta na ňu zareagujú pozitívne a vo veľkom počte.