Po nedávnej verejnej kritike sa Hlohovská televízia opäť stala terčom emotívnej diskusie. Tentoraz si lokálnu TV podali samotní poslanci. Nevôľu vyvolala požiadavka spoločnosti o navýšenie dotácie z mestskej kasy. Na budúci rok oslávi Hlohovská televízia 20. výročie svojho oficiálneho vysielania. Najmä v ostatnom čase však silnejú hlasy nespokojné s úrovňou služieb, ktoré poskytuje. Kritici vidia problém v spôsobe, akým je spoločnosť riadená. Vedenie sa bráni nedostatkom financií.

Tunajšia televízia každoročne vytiahne z mestskej pokladnice desaťtisíce eur. Po aktuálnej úprave rozpočtu sa táto dotácia vyšplhala na 77-tisíc. Šéf spoločnosti Ján Libant televíziu obhajuje. S obľubou pritom hovorí o tradícii, ktorú je potrebné zachovať. Niektorí členovia miestneho parlamentu však majú na vec iný názor. Televíziu považujú len za bezodnú studňu na vyťahovanie peňazí s chabou informačnou hodnotou a nezvládnutým manažmentom.

„Už by sme sa mali konečne zamyslieť nad tým ako funguje a ako by to malo fungovať,“ vystúpil na októbrovom zasadnutí poslancov Juraj Šiška, ktorý je presvedčený, že peniaze, ktoré zhltne televízia, by mohlo mesto investovať inde. Podľa Libanta by ale zrušenie spoločnosti bolo krokom späť. K navýšeniu dotácie uviedol, že televízia požiadala len o to, čo jej vychádzalo v rámci plánu. Pôvodne v tomto roku počítala dokonca s 80-tisícovou finančnou injekciou. Ako ďalej informoval, peniaze za aktivity v rámci projektu Via Hlohoviensis jej na dofinancovanie nestačili.

Časť nezávislých poslancov, i vzhľadom na výšku dotácie, nepovažuje poskytované služby za adekvátne. Navyše, medzi Hlohovčanmi sa nahlas hovorí aj o poplatnosti a cenzúre v tomto médiu. Oliver Pestún vidí problém televízie v spôsobe riadenia. Libant sa voči takémuto tvrdeniu bráni: „Akokoľvek dobrý manažment môže byť, ale ak nemá podmienky, tak sa mu zle pracuje a nemôže potom vykazovať nejaké excelentné výsledky.“

Pestún ale s jeho postojom nesúhlasí. „Chcete nové kreslo, nový počítač alebo vymaľovať? Hovoríte, že manažment musí mať podmienky. Podľa mňa to ale vôbec nezáleží od toho,“ reagoval s tým, že kameň úrazu nespočíva len v zlom technickom vybavení.

Na nízku informačnú hodnotu upozornil i Michal Hauliš. Hlohovčan poukázal na úplné ignorovanie hádzanej vo vysielaní, a to i napriek tomu, že tento šport sa teší veľkej obľube a zviditeľňuje mesto aj za hranicami. Uviedol, že Hlohovská televízia je mestská a nepatrí Libantovi ani fare, a preto by mala mapovať všetky sféry života.

Jej šéf tvrdí, že prinášať takéto príspevky je ich snom, ale nedokážu ich promptne spracovať. „Čo z toho, keď pôjdeme na zápas. Už pomaly vrabce čvirikajú ako hrali a my s tým vyjdeme o týždeň, lebo na to nemáme technické a personálne zázemie,“ hájil televíziu Libant. 

Dotácie Mesta Hlohovec spoločnosti Hlohovská televízia, s.r.o.