V Hlohovci momentálne funguje päť bežných základných škôl, ktorých zriaďovateľom je mesto. Okrem toho tu pôsobí i cirkevné školské zariadenie. Hlohovčanov aktuálne trápi otázka, či sa tento počet už čoskoro nezredukuje. Obavy zrejme vyvolali slová Emila Kuruca na decembrovom rokovaní zastupiteľstva.
„Situácia vo financovaní základných a materských škôl v meste je veľmi kritická. Nevyhneme sa, ani keď budeme robiť čokoľvek, aby sme jednu základnú školu nezrušili,“ vystúpil poslanec, ktorý je i predsedom komisie kultúry a vzdelávania. Kuruc je presvedčený, že ak mesto k radikálnemu kroku nepristúpi, doplatia na to ostatné školy.
Ľudia ihneď rozvírili živú debatu. „Nedopadne to ako s materskými školami, že deti nebude kam umiestniť?“ napísal prispievateľ. „Mala by rozhodnúť kvalita práce učiteľov a profesionálna zdatnosť vedenia školy,“ myslí si čitateľka Edita. V diskusii sa dokonca objavila informácia, že k redukcii by malo dôjsť už k budúcemu školskému roku. Keďže práve prebieha zápis prvákov, je táto téma ešte aktuálnejšia.
„K danej problematike je akékoľvek vyjadrenie predčasné,“ uviedla prednostka Eva Lukáčová. Poslanci zatiaľ o záležitosti nerokovali. V praxi musí zániku školy predchádzať dôkladná analýza počtu detí i nákladov jednotlivých zariadení. Nutné je zohľadniť aj špecifiká ich prevádzky. Ako ďalej uviedla prednostka, do úvahy je potrebné zobrať i demografický vývoj v danom území. Dôležitá je aj lokalizácia a dostupnosť.
Rovnakú situáciu už Hlohovčania zažili pred siedmimi rokmi. Vtedy mesto zrušilo ZŠ na Nerudovej, pričom využilo dostupnosť zariadenia na Podzámskej v tej istej lokalite. Škola na Felcánovej je napríklad jediná pre Novú štvrť a Svätý Peter. V miestnej časti Šulekovo by bolo potrebné riešiť dopravu do iného zariadenia. Okrem toho, tri školy mesto zrekonštruovalo z európskych zdrojov a počas piatich rokov by preto nemali zmeniť vlastníka. Pre ďalšie dve získalo dotáciu na výmenu okien.
Momentálne sú tunajšie školy (okrem šulekovskej) využité na 75-85 percent. I keď nemajú naplnenú kapacitu, neexistuje žiadne uznesenie, na základe ktorého by kompetentní chystali podklady pre zrušenie jednej z nich. „Je potrebné vychádzať zo súčasne platných predpisov z hľadiska naplnenosti tried, špecializácie, potreby kabinetov a podobne,“ ozrejmila Lukáčová. Využívanie škôl preto nie je možné posudzovať podľa nariadení platných v čase ich budovania.
„Je predčasné hovoriť i o premiestnení detí a pedagógov, pretože zrušenie školy nepodlieha len rozhodnutiu zriaďovateľa, ale aj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré musí rozhodnúť o vyradení zariadenia zo siete,“ dodala prednostka.