„Kto sa bojí, nesmie do lesa. Takto tu budeme mať peterské bagrovisko a holé zadky.“ Týmito slovami obhajoval mestskú plaváreň jeden z Hlohovčanov. Ambiciózny zámer vychádzajúci zo 6-miliónových nákladov s pomocou súkromného investora vyvolal rozporuplné reakcie. Potrebu krytého bazéna nikto nespochybňuje. Mnohí sú však presvedčení, že plaváreň možno postaviť i lacnejšie a bez spoločníka. Niektorí si preto kladú otázku, či nakoniec s holým zadkom neostanú Hlohovčania, keď bude obecná špajza prázdna.
Plavárňou, ktorá by mala vyrásť v susedstve terajšieho kúpaliska, sa poslanci zaoberali i v lete minulého roku. Mesto ju pôvodne zamýšľalo zveriť bytovému podniku. Odhadované 5-miliónové náklady mal vykryť úver. Navrhovaný model financovania neprešiel a zastupiteľstvo poverilo šéfa mestskej firmy spracovaním investičného zámeru.
Nedávno sa o krytom bazéne začalo opäť hovoriť. O promo sa postarala lokálna televízia, ktorá vyštartovala do ulíc a pýtala sa Hlohovčanov, či by plaváreň uvítali. Všetci nadšene súhlasili. Poslanci kritizujúci vysoké náklady sa v očiach verejnosti stali úhlavnými nepriateľmi výstavby. „Nepozerajme len na tie peniaze nešťastné,“ vyjadril sa na kameru primátor s presvedčením, že iba krytý bazén nestačí. Podľa Petra Dvorana je potrebný špičkový komplex so saunami, vírivkami, bazénom pre batoľatá, fitnes centrom a masážnymi službami. Zároveň tak potvrdil slová Ivana Vargu, ktorý sa o vybudovaní plavárne zmienil v miestnej televízii.
Najnovšie poslanci rokovali o zámere formou účelovej spoločnosti. Mesto ako zadávateľ založí s investorom podnik s väčšinovým vkladom súkromnej firmy. Tá na mestskom pozemku plaváreň postaví i sprevádzkuje. Stratégia vychádza z takmer 6-miliónových predpokladaných nákladov. Obchodný podiel by si mesto postupne odkupovalo a za 15 rokov sa tak stalo jediným vlastníkom podniku. Počas tohto obdobia by plaváreň ročne vyšla obecnú kasu asi na 350-tisíc eur vrátane prevádzky. Podľa primátora ide iba o model vychádzajúci z existujúceho projektu. V prípade Hlohovca preto nemusia náklady dosiahnuť uvedené hodnoty.
Materiál vypracovala ostravská firma Legola Czech, ktorá v analýze tvrdí: „Ako reálny a úspešný môžeme v prípade tohto riešenia prezentovať projekt aquaparku Olomouc.“ Nie je tomu úplne tak. Centrum vodných atrakcií síce v Olomouci skutočne už vyše troch rokov stojí, ale očakávania mesta nenaplnilo. Nelichotivú situáciu zachytili i médiá.
„Olomoucký aquapark prodělává. Město, které vodní centrum vybudovalo spolu se soukromým investorem, ho proto musí dotovat více, než předpokládalo. Zatím radnice přispívala aquaparku téměř 30 milionů ročně, aby společnost zvládala platit dluhy ze své výstavby. Teď musí radní ještě 15 milionů přidat,“ (zdroj: Česká televize/ 14.12.2011/autor Monika Bezuchová)
„Olomoucká radnice zvýší dotace akvaparku, který vybudovala společně se soukromým investorem. Zařízení nemá dost peněz na splátky investičního úvěru, protože ho navštěvuje méně lidí, než investoři očekávali,“ (zdroj: olomouc.cz/ 1.3.2012/čtk)
I niektorí poslanci sú presvedčení, že zámer je nastavený nešťastne. Miloslav Drgoň uviedol ako príklad podstatne lacnejší projekt petržalského bazéna. „Do dvoch miliónov je reálne 25-metrový bazén postaviť,“ dodal s odvolaním sa na vyhlášku, ktorá požiadavky na takéto zariadenia stanovuje. Patrik Voltmann sa domnieva, že pri 2-miliónovom úvere by sa mesto zaobišlo aj bez spoločníka. Problém podporiť výstavbu nemá ani Oliver Pestún. Nie však pri súčasnej kondícii mestského rozpočtu a astronomickom dlhu nemocnice.
„Prosím, aby ste si osvojili, že plaváreň je prepotrebná vec,“ apeloval pre zmenu Emil Kuruc. Pedagóg poukázal na slabú plaveckú gramotnosť mládeže i náklady spojené s výcvikmi mimo mesta. Väčšina poslancov nakoniec predkladaný zámer podporila. V diskusnom fóre rozhodnutie ihneď spustilo búrlivú debatu. Časť Hlohovčanov sa teší na novú atrakciu a lákadlo pre návštevníkov. Druhí zas krútia hlavami a pozerajú kompetentným na prsty: „Nikto nehovorí, že plaváreň nemá byť. Ale nie ako nezmyselný tunel, čo položí mesto na lopatky.“