Minulý štvrtok bolo na rokovaní zastupiteľstva poriadne horúco. O búrlivú atmosféru sa postarala najmä správa o stave tunajšej nemocnice s poliklinikou. Nový konateľ predstavil kroky, ktoré by mali upadajúcu spoločnosť zachrániť. V materiáli však chýbalo to najdôležitejšie. Aktuálna výška dlhu. Na žiadosť väčšinového vlastníka konateľ i primátor odmietali údaj prezradiť. Pod tlakom nakoniec Peter Dvoran priznal fakt, ktorý prítomných šokoval. Terajší dlh nemocnice sa približuje k 2 miliónom eur!
Podľa konateľa Jozefa Sobotoviča by mali prevádzkové zmeny s ročnou úsporou 120-tisíc eur spoločnosť stabilizovať. Sobotovič si pochvaľuje, že po dlhom čase sa vedeniu podarilo zazmluvniť rádiodiagnostiku i ďalšie výkony v LDCH: „Zvýšenie vlastných výkonov predpokladáme o 150-tisíc eur ročne.“ Z peňazí od poisťovní chce uhrádzať podlžnosti. Na účty rozhodujúcich veriteľov poputuje mesačne 30-tisíc eur. V režime splátkových kalendárov by mala nemocnica fungovať nasledujúce štyri roky. Konateľ zároveň priznal, že model je nastavený iba na terajšie podmienky štátu a poisťovní.
„Nenašiel som jediné číslo, ktoré by hovorilo o stave spoločnosti,“ vytkol Oliver Pestún. O výšku dlhu sa zaujímal i Miloslav Drgoň a Patrik Voltmann. Sobotovič však, s odvolaním sa na žiadosť väčšinového vlastníka a obchodné tajomstvo, neodpovedal. Konkrétny nechcel byť ani primátor, ktorý ako štatutár informáciou disponuje. Predseda dozornej rady si ani nepamätal, kedy jej členovia naposledy zasadali. „Je to už veľa mesiacov, ja si to nepíšem,“ uviedol Jozef Hviezdarek. „Som v nemom úžase. Dozorná rada to má ustrážiť a kontrolovať. Načo ste tam?!“ reagoval Pestún.
Dvoran nakoniec priznal: „Čiastka sa približuje k 2 miliónom dlhu voči tretím subjektom.“ Tým ale záplava otázok a výhrad šulekovského zástupcu neskončila. Pestún vyjadril i nesúhlas s bezplatným poskytovaním bezpečnostnej služby. Po novom ju zabezpečuje mestská polícia. Predtým nemocnica platila strážnej službe 35-tisíc eur ročne. Podľa Sobotoviča je však kritika neopodstatnená, keďže ide aj o mestský majetok. Naopak, keď sa verejnosť zaujíma o stav hospodárenia, nepochodí. Vtedy vedenie argumentuje, že spoločnosť je výlučne v súkromných rukách a pravidlá hry určuje väčšinový vlastník.
Ostatným členom zastupiteľstva sa Pestúnova iniciatíva nepáčila. „Zbytočne dramatizujete!“ vystúpil Ján Libant. Jozef Behul označil vyjadrenia mladšieho poslaneckého kolegu za výsluch a predstavenie. „Vďaka Bohu, že takéto zariadenie máme a že vlastníci dokážu zabezpečovať jeho chod,“ uviedol a vyzdvihol najmä diagnostické centrum. „Všetky zdravotnícke zariadenia majú problémy. Keby sme boli 100-percentný vlastník, tak už poliklinika neexistuje,“ dodal Behul. Elena Ďurišová, pôsobiaca dlhé roky v zdravotníctve, konateľa varovala, aby sa nespoliehal iba na zmluvy s poisťovňami a zabezpečil spoločnosti aj iné zdroje.
Správa o nemocnici vyprovokovala i samotných obyvateľov vrátane Mira Kollára, ktorý od vzniku spoločnosti žiadne zásadné skvalitnenie zdravotníckych služieb nezaregistroval. Mnohým do značnej miery otvoril oči bývalý šéf nemocnice. „Po vstupe Klimati Logistic do spoločnosti všetci očakávali zlepšenie. Dnes je situácia úplne opačná,“ vyjadril sa Jozef Vrábel, ktorý pred nástupom Štefana Masaryka Koóša pôsobil vo vedení 11 rokov. Ako ďalej uviedol, diagnostické centrum, na ktoré získala spoločnosť dotáciu z eurofondov, vyrábalo celé dva roky iba dlh. Okrem neho v zariadení iné zlepšenia nepostrehol. Na margo vtedajšej dozornej rady uviedol, že aj keď nebola vzorová, aspoň sa jej členovia „vypytovali a otravovali“.
Za Vráblovej éry sa z prevádzkových peňazí vymenili okná, podlaha i fasáda a dlh nenarástol. Podľa jeho vyjadrení, v čase keď odchádzal, predstavoval zhruba 105-tisíc eur. Súčasnému astronomickému zadlženiu nemocnice preto odmieta niekdajší šéf uveriť. „Ja nepopieram, možno niečo fungovalo. Ale pochybujem, že fungovalo niečo v prospech občana,“ dodal.